Dnes si už ani nevieme predstaviť dom bez tieniacej techniky. V poslednom období výrazne dominuje dopyt zákazníkov po exteriérovej teniacej technike, ktorá účinne zabraňuje nežiadúcemu prehrievaniu priestorov, nakoľko 60 - 80 % vyžiarenej slnečnej energie odráža už pred okennou tabuľou.
Od 1. januára 2008 je povinné hodnotenie energetickej hospodárnosti budov. Nové, ale aj významne obnovované budovy majú splniť požadované parametre na dosiahnutie minimálnych požiadaviek na spotrebu energie. Podkladom na spracovanie energetického certifikátu budovy a jej následné zaradenie do energetickej triedy je vypočítané normalizované hodnotenie, vykonané vzhľadom na skutočné zhotovenie stavby. Tepelnotechnická kvalita obvodového plášťa výrazne ovplyvňuje spotrebu energie na vykurovanie, resp. klimatizáciu, a teda aj splnenie minimálnych požiadaviek na spotrebu z hľadiska energetickej hospodárnosti budovy.
Spoločnosť K-system aktívne spolupracuje s vedeckými inštitúciami a sleduje aktuálne trendy v oblasti technológií. Prináša na trh inovatívne riešenia, ktoré sú spojené s technologickým vývojom a prispôsobené aktuálnym požiadavkám energetickej náročnosti budov. V súvislosti s najnovšími poznatkami považujeme za dôležité oboznámiť zákazníkov s výhodami žalúzií ako súčasti obvodového plášťa budov s motorickým ovládaním a cenovým zvýhodnením podporiť zákazníkov pri správnom rozhodnutí. Pri montáži exteriérovej tieniacej techniky na manuálne ovládanie je totiž potrebné vyviesť mechanické ovládanie z exteriéru do interiéru priamym zásahom do rámu okna alebo okolitého priestoru. Napriek starostlivému prekrytiu tohoto detailu, prináša práve tento zásah zo sebou možné riziká.
Tepelný most môžeme charakterizovať ako časť konštrukcie budovy, kde sa výrazne mení vnútorná povrchová teplota. Je to spôsobené jednak zmenou hrúbky stavebnej konštrukcie, jednak rozdielnou veľkosťou vnútornej plochy, ktorá teplo prijíma, a vonkajšej plochy, ktorá teplo odovzdáva (napríklad kúty stien, podláh a podobne). Ak je v konštrukcii tepelný most, možno predpokladať, že v zimnom období bude jeho teplota na vnútornom povrchu nižšia, ako je teplota na bežnom mieste. Naopak, na vonkajšom povrchu tepelného mosta bude zase oproti bežnému miestu teplota vyššia. Je to dôsledok toho, že v mieste tepelného mosta má konštrukcia vyššiu tepelnú vodivosť (tepelnú priepustnosť) ako inde. Na diagnostiku a znázornenie nepravidelnosti v tepelnotechnikcých vlastnostiach prvkov, ktoré tvoria obvodový plášť budovy, sa používa termovízia. Obvodový plášť budovy musí chrániť celú budovu tak, aby bol vplyv tepelných mostov vylúčený alebo aspoň obmedzený. Tepelné mosty vznikajú najčastejšie pri nadokenných a naddverových prekladoch, pri okrajoch strech, pri atike, v mieste napojenia stropných nosných prvkov s obvodovou stenou alebo pri vyložení nosných konštrukcií balkóna a lodžití. Všetky miesta s tepelnými mostami treba prekryť efektívnym tepelnoizolačným materiálom s takou hrúbkou, aby bol pokles vnútornej povrchovej teploty čo najnižší. V nijakom prípade nesmie dosiahnuť hranicu riziká vzniku plesní.
Výber kritických miest s výraznejším poklesom teploty pripravuje projektant. Ten posúdi, či je v danom mieste pokles teploty taký, že môže spôsobiť hygienické problémy na vnútornom povrchu. V prípade neúmerného poklesu teploty nastáva zvyčajne veľké riziko vzniku plesní. Projektant musíuž pri návrhu obvodového plášťa zabezpečiť takú vnútornú povrchovú teplotu, aby sa toto riziko vylúčilo. Napriek tomu, že sa na zamedzenie vzniku plesní používajú normalizované výpočtové postupy a kritériá, podmienky ich vzniku sú neraz značne zložitejšie a závisia aj od mnohých ďalších parametrov vo vnútornom prostredí budovy.
